.jpg)
Otázky a odpovede
Samčeka či samičku?
U všetkých zvierat platí, že samce a samice majú rozdielne povahy a nároky. Platí to samozrejme aj u potkanov. Ešte pred kúpou by ste si mali zistiť, ako sa zvykne správať samica a ako samec, aby ste nakoniec miesto maznáčika doma nemali malé, zvedavé, neposedné torpédo.
Ak túžite po lenivom, maznavom, veľkom zvieratku a neodradia vás veľké samčie semenníky, ani to, že kade samci chodia, tade zvyčajne značkujú, uprednostnite potkanieho samčeka. Bude milovať vaše škrabkanie za uškami a na oplátku vás bude čistiť. (Nezľaknite sa preto, ak vás začne váš miláčik jemne hryzkať tak, ako to zvykne robiť svojim druhom, keď im čistí srsť. Je to jeho prirodzená reakcia na vaše škrabkanie, ktoré tiež berie ako čistenie. Okrem toho tým dáva najavo, že vás berie ako prirodzenú súčasť svorky. )Bude sa tešiť na každú chvíľku strávenú s vami, spokojne vám zaspí v lone a nezobudí ho ani to, že vám tlačí na močový mechúr. Istou možno nevýhodou je to, že samček potrebuje majiteľa, ktorý so sebou nenechá kývať. Je teritoriálny a snaží sa vydobyť si vo svorke vedúce postavenie (ak máte len jedného potkaníka, prirodzene sa bude snažiť bojovať s vami o alfa pozíciu). Od malička ho treba viesť k podriadenosti a možno pri výchove naozaj vyžaduje viac pozornosti ako samička, ale výsledok obyčajne stojí za to.
Naopak, ak chcete mať doma nezávislé šidlá, ktoré ani chvíľu neposedia, behajú, skúmajú, nezastavia sa tak často pomaznať ako chalani, sú pre vás samičky ako stvorené. Naviac sú oveľa menšie ako chlapi.
Ja osobne som zameraná na samičky, mala som ich už 4 :) dve žiaľ, už odišli do potkanieho nebíčka v úctihodnom veku, dve ešte mám a môžem povedať s čistým svedomím, že aj samičky vedia byť maznavé a lenivé jak chlapi :) Ale naozaj, čo sa týka povahy, záleží od samotného potkaníka a jeho povahy ;)
Prvý krok PRED poriadením si potkaníka?
Skôr, než si potkaníka donesiete domov, je potrebné položiť si niekoľko otázok.
· Je niekto z vašej rodiny alergický?
· Budú všetci členovia rodiny s potkaníkom súhlasiť?
· V prípade, že kupujete potkaníka svojmu dieťaťu, ste si vedomí, že po tom, ako ho prestane baviť, budete sa o neho primerane musieť postarať vy?
· Budete mať dostatok času venovať sa tak náročnému kamarátovi ako potkan?
· Budete mať pre neho dostatočne veľkú a vhodnú klietku so všetkým, čo v nej potrebuje?
· Budete ochotní chovať viac ako jedného potkaníka, aby ste mu poskytli vhodné sociálne prostredie?
· Poznáte vo svojom okolí veterinára, ktorý má skúsenosti s liečením keď už nie priamo potkaníkov, tak aspoň hlodavcov?
· Budete mať dostatok finančných prostriedkov na to, aby ste mu v prípade potreby poskytli potrebnú veterinárnu starostlivosť?
Ak ste si čo i len na jednu otázku odpovedali nie, potkaníka by ste si radšej zatiaľ domov nosiť nemali.
Laboratórny potkan je síce zvieratko maličké, ale je náchylné na rôzne ochorenia, či už dýchacích ciest, močového traktu a v neposlednom rade aj na nádorové ochorenia (zhubné aj nezhubné). Práve preto je dôležité vo svojom okolí nájsť ešte pred kúpou potkana veterinára, ktorý týmto zvieratkám rozumie. Nie všetky lieky vhodné pre mačky alebo psov sú vhodné aj pre potkany. Navyše, dávky liekov je tým ťažšie vypočítať a určiť, čím je zvieratko menšie. To isté platí aj o prípadnej narkóze počas operácie.
Ten, kto doteraz choval škrečky či morčatá, bude veľmi prekvapený z toho, aký je potkan živý, zvedavý, učenlivý, kontaktný a komunikatívny. Nie je aktívny len v noci a neprespí celý deň v hamaku. Tak isto nie je malou guličkou, spokojnou so svojou mrkvičkou. Prispôsobí sa vášmu dennému rytmu, v dobe, kedy ste v škole či v robote, bude spinkať a keď budete doma, bude sa dožadovať vašej pozornosti.
Ak ste si čo i len na jednu otázku odpovedali nie, potkaníka by ste si radšej zatiaľ domov nosiť nemali.
Je dôležité si uvedomiť, že ide o veľmi sociálne založené a spoločenské zvieratko, ktoré potrebuje zázemie, istotu, pocit bezpečia a minimálne jedného kamaráta svojho druhu a ROVNAKÉHO POHLAVIA, aby bol naozaj šťastný a aby mal možnosť sociálnej interakcie na úrovni, ktorú potrebuje.
Laboratórny potkan je síce zvieratko maličké, ale je náchylné na rôzne ochorenia, či už dýchacích ciest, močového traktu a v neposlednom rade aj na nádorové ochorenia (zhubné aj nezhubné). Práve preto je dôležité vo svojom okolí nájsť ešte pred kúpou potkana veterinára, ktorý týmto zvieratkám rozumie. Nie všetky lieky vhodné pre mačky alebo psov sú vhodné aj pre potkany. Navyše, dávky liekov je tým ťažšie vypočítať a určiť, čím je zvieratko menšie. To isté platí aj o prípadnej narkóze počas operácie.
Ten, kto doteraz choval škrečky či morčatá, bude veľmi prekvapený z toho, aký je potkan živý, zvedavý, učenlivý, kontaktný a komunikatívny. Nie je aktívny len v noci a neprespí celý deň v hamaku. Tak isto nie je malou guličkou, spokojnou so svojou mrkvičkou. Prispôsobí sa vášmu dennému rytmu, v dobe, kedy ste v škole či v robote, bude spinkať a keď budete doma, bude sa dožadovať vašej pozornosti.
Ako vychovať ozajstného maznáka? :)
Keď sa chovateľov opýtate, aký je rozdiel medzi samčekom a samičkou, väčšinou sa dočkáte rovnakej odpovede. Samček je lenivý, pomalý, prítulný tvor, ktorý väčšinu času prespí. Samičky sú živé, rýchle, zvedavé, stále niečo skúmajú a vymýšľajú, veľa razy ničia počas svojich hier rôzne veci (nerobia to samozrejme schválne, len sa jednoducho hrajú). Rozdiel medzi pohlaviami je však aj niekde inde, a je podstatne dôležitejší ako to, či budete mať doma lenivú „plyšovú“ guľku alebo šidlo.
Na úvod treba aspoň v skratke spomenúť hierarchiu, ktorá vládne v samčej skupine (existuje aj u samičiek, ale nie je pre ne tak dôležitá a nie je ani tak premenlivá ako u samčekov). Skupina spravidla pozostáva z jedného alfa jedinca, ktorý je všetkým nadradený, a z beta, gama a omega jedincov. Beta jedinec je tesne za alfou a je to zväčša on, kto prípadne preberá novú vedúcu pozíciu. Gama sú všetci ostatní a omega je, ako už jeho názov napovedá, na konci hierarchie. Nadradení sú mu všetci, v prírode obvykle ide o postihnutého, slabšieho alebo inak zaostalého potkana, ktorého chcú ostatní dostať zo skupiny preč (v prírode je totiž u potkanov prirodzené, že uprednostňujú len zdravé a silné jedince, čím zvyšujú šance skupiny na prežitie).
Čo sa týka prejavov správania v hierarchii, pri jej udržiavaní a šarvátkach vedúcich k vyjasňovaniu pozícií sú prirodzené rôzne bitky a strety, ktoré sa majiteľovi nemusia vždy páčiť. Ide hlavne o stavanie sa na zadné, pretláčanie sa prednými packami (pri vzpriamenom postoji na zadných), kopanie zadnými nohami, klbčenie sa, točenie sa k protivníkovi bokom a samozrejme naježená srsť. Toto všetko je sprevádzané pískaním, syčaním a veľkým krikom oboch alebo jedného z potkanov. Cieľom bitiek a šarvátok nie je skutočné ublíženie či dokonca usmrtenie protivníka a vážnejšie poranenia sú skôr výnimočné. Bežne sa ale stretnete so škrabancami a možno menšími uhryznutiami. Víťaz súboja otočí porazeného na lopatky a pár sekúnd ho v tejto podriadenej pozícii s odhaleným bruškom podrží.
Potkany prirodzene považujú svojich ľudí za súčasť svorky, čo v praxi znamená, že sa s nimi hrajú, „bijú“ sa s kúskami ich oblečenia či s ich rukami a podobne. Pri správnom zaobchádzaní ich však považujú nielen za súčasť, ale aj za vedúcich celej skupiny a majú pred nimi rešpekt.
A ako vyzerá to „správne zaobchádzanie“? Samčeka od malička v rámci hry jemne otáčajte na bruško a škrabkajte ho na ňom. Keď sa s vami bude hrať (naháňať vašu ruku a „bojovať“ s ňou), hra by mala vždy skončiť vašim „víťazstvom“, to znamená otočením potkaníka na chrbát a jemným pridržaním v tejto polohe s odhaleným bruškom (dávajte pozor, aby to bola naozaj hra a aby to potkan nebral ako neoprávnené trestanie). Potkaník vás začne brať ako svojho vodcu, bude vás rešpektovať a nebude sa snažiť byť dominantný.
A ako vyzerá to „správne zaobchádzanie“? Samčeka od malička v rámci hry jemne otáčajte na bruško a škrabkajte ho na ňom. Keď sa s vami bude hrať (naháňať vašu ruku a „bojovať“ s ňou), hra by mala vždy skončiť vašim „víťazstvom“, to znamená otočením potkaníka na chrbát a jemným pridržaním v tejto polohe s odhaleným bruškom (dávajte pozor, aby to bola naozaj hra a aby to potkan nebral ako neoprávnené trestanie). Potkaník vás začne brať ako svojho vodcu, bude vás rešpektovať a nebude sa snažiť byť dominantný.
Čo však robiť, ak máte len jedného potkana alebo sa v skupine objaví príliš dominantný jedinec, ktorý si aj napriek správnemu zaobchádzaniu bude k vám či ostatným ľuďom v domácnosti dovoľovať?
V prípade, že máte len jedného samčeka, chýba mu rovnocenný partner, s ktorým by mohol absolvovať všetky potrebné sociálne interakcie, vrátane budovania a ustáľovania hierarchie. Navyše, potkan samotár nikdy neskúsi, aké to je byť uhryznutý alebo poškrabaný iným samcom a nemá odhad na to, ako jeho prejavy dominancie môžu človeku ublížiť.
Keďže samček berie človeka ako súčasť skupiny, považuje za normálne a prirodzené, že s ním bojuje o vedúce postavenie. Používa pri tom všetky metódy, ktoré sú pre potkanie správanie typické a ktoré sú popísané vyššie. Ideálnym riešením je zadovážiť mu kamaráta (ak samotár ešte nie je príliš starý), s ktorým bude denne v kontakte a ktorý uspokojí všetky jeho sociálne potreby. Ak to nie je možné, bude nutné oplácať mu rovnakou mincou. Keď na vás váš potkaník zaútočí, nespraví to s úmyslom vážne vám ublížiť, spraví to v snahe ukázať vám, že má nad vami navrch. A toto by sa mu podariť nemalo. Takže v momente jeho ataku ho treba jemne, ale rázne chytiť a bez jediného slova vložiť do klietky. Nevšímajte si ho, vôbec sa s ním nerozprávajte. On pochopí, že spravil niečo zlé. Ak sa bojíte, že vás potkan uhryzne aj pri prenose do klietky, použite napríklad kuchynské rukavice. Aj keď to pre vás možno bude ťažké, nesmiete sa zľaknúť a pustiť ho. Potkan by to považoval za svoje malé víťazstvo a ďalšie výchovné lekcie by boli stále komplikovanejšie. Navyše potkan veľmi rýchlo vycíti, že sa ho bojíte a využije to, aby dosiahol on to svoje - t.z. on bude vaším pánom a vodcom, nie naopak.
Keďže samček berie človeka ako súčasť skupiny, považuje za normálne a prirodzené, že s ním bojuje o vedúce postavenie. Používa pri tom všetky metódy, ktoré sú pre potkanie správanie typické a ktoré sú popísané vyššie. Ideálnym riešením je zadovážiť mu kamaráta (ak samotár ešte nie je príliš starý), s ktorým bude denne v kontakte a ktorý uspokojí všetky jeho sociálne potreby. Ak to nie je možné, bude nutné oplácať mu rovnakou mincou. Keď na vás váš potkaník zaútočí, nespraví to s úmyslom vážne vám ublížiť, spraví to v snahe ukázať vám, že má nad vami navrch. A toto by sa mu podariť nemalo. Takže v momente jeho ataku ho treba jemne, ale rázne chytiť a bez jediného slova vložiť do klietky. Nevšímajte si ho, vôbec sa s ním nerozprávajte. On pochopí, že spravil niečo zlé. Ak sa bojíte, že vás potkan uhryzne aj pri prenose do klietky, použite napríklad kuchynské rukavice. Aj keď to pre vás možno bude ťažké, nesmiete sa zľaknúť a pustiť ho. Potkan by to považoval za svoje malé víťazstvo a ďalšie výchovné lekcie by boli stále komplikovanejšie. Navyše potkan veľmi rýchlo vycíti, že sa ho bojíte a využije to, aby dosiahol on to svoje - t.z. on bude vaším pánom a vodcom, nie naopak.
Ak máte dvoch a viacerých samcov, obvykle si všetky sociálne potreby a kontakty „odbijú“ medzi sebou navzájom a málokedy sa stáva, že by do prejavov nadradenosti a dominancie zahŕňali aj svojho majiteľa či ostatných ľudí vo svojom okolí. Stať sa to však môže, najmä ak odmalička všetkých samcov nevediete k podriadenosti voči vám, prípadne ak sa v skupine objaví obzvlášť dominantný jedinec a ten sa rozhodne, že mu predsa nebude rozkazovať nejaký človek (stretnúť sa s tým môžete hlavne v období puberty, cca medzi tretím až siedmym mesiacom veku potkana).
U mojich samcov som sa s takýmto niečím nikdy nestretla a nikdy som nebola uhryznutá bez zjavnej príčiny. Utŕžila som samozrejme pár uhryznutí, ale vždy to bola moja chyba, kedy som povedzme zasiahla do vyjasňovania si pozícií a jeden z potkanov sa po mojej ruke ohnal neuvedomujúc si, že som to ja. Prípadne sa potkan pošmykol na vedre
U mojich samcov som sa s takýmto niečím nikdy nestretla a nikdy som nebola uhryznutá bez zjavnej príčiny. Utŕžila som samozrejme pár uhryznutí, ale vždy to bola moja chyba, kedy som povedzme zasiahla do vyjasňovania si pozícií a jeden z potkanov sa po mojej ruke ohnal neuvedomujúc si, že som to ja. Prípadne sa potkan pošmykol na vedre
so žrádlom a ako padal, snažil sa zubami a pazúrikmi zachytiť čohokoľvek, čo bolo v dosahu a to čokoľvek bola moja ruka. Takéto nehody sa občas stávajú a nie je potrebné (ba priam by som povedala, že nie je žiadúce) akokoľvek potkana „trestať“ či dávať mu výchovnú lekciu. Ak sa však po vás potkan oženie bez predošlého varovania, bez príčiny, začne sa na vás ježiť, syčí na vás alebo sa vám točí bokom, opäť treba okamžite spraviť to, čo je popísané v predošlom prípade - zavrieť do klietky a ignorovať. Toto môžete robiť aj pri skupine potkanov - zavriete len útočníka a ostatní budú behať ďalej. Potkan je veľmi inteligentné zvieratko a rýchlo pochopí, čo sa deje. Podľa intenzity útoku ho môžete po pár minútach zase pustiť - cieľom nie je mať ho stále zavretého, ale aby si uvedomil,ako sa nesmie chovať.
Vyššie sú popísané spôsoby, ako potkanieho samca naučiť rešpektu voči vám a ostatným ľuďom a ako ho v prípade potreby „uzemniť“. Ak od malička potkana vychovávate tak, ako je písané vyššie, zo samčeka sa obvykle stane maznáčik, ktorý vám pri hladkaní bude olizovať ruky a bude sa vo vašej spoločnosti cítiť príjemne, bez ohľadu na to, koľko potkanov doma máte.
Potkan je zviera veľmi inteligentné a dokáže rýchlo vycítiť, že sa ho človek bojí alebo že je prílišný dobráčisko a nechá si, ľudovo povedané, skákať po hlave. Akonáhle zaváhate, prejavíte strach alebo mu pri jeho snahe vybojovať si vedúce postavenie ustúpite, bude to brať ako jeden z malých úspechov vedúcich ku konečnému víťazstvu nad svojím majiteľom. Nerobí to preto, že by vás nemal rád, robí to preto, že je to jeho prirodzenosť. Každý samec sa snaží byť vodcom, snaží sa byť najsilnejším a najváženejším členom skupiny, a vás berie ako prirodzenú súčasť svojho snaženia. Chová sa k vám ako k ostatným potkanom a rovnaké chovanie očakáva od vás. Ak by ste ho capli po zadku, nepochopí vás, takýto vzor správania nemá vo svojej genetickej výbave.
Hladkanie na brušku, jemné otáčanie na chrbát v rámci hry, škrabkanie potkana, keď ho máte v rukách, vo výške svojej tváre a k tvári otočného bruškom, to všetko sú spôsoby, ako potkana naučiť podriadenosti a ako z neho spraviť maznáčika. :-)
Potkan je zviera veľmi inteligentné a dokáže rýchlo vycítiť, že sa ho človek bojí alebo že je prílišný dobráčisko a nechá si, ľudovo povedané, skákať po hlave. Akonáhle zaváhate, prejavíte strach alebo mu pri jeho snahe vybojovať si vedúce postavenie ustúpite, bude to brať ako jeden z malých úspechov vedúcich ku konečnému víťazstvu nad svojím majiteľom. Nerobí to preto, že by vás nemal rád, robí to preto, že je to jeho prirodzenosť. Každý samec sa snaží byť vodcom, snaží sa byť najsilnejším a najváženejším členom skupiny, a vás berie ako prirodzenú súčasť svojho snaženia. Chová sa k vám ako k ostatným potkanom a rovnaké chovanie očakáva od vás. Ak by ste ho capli po zadku, nepochopí vás, takýto vzor správania nemá vo svojej genetickej výbave.
Hladkanie na brušku, jemné otáčanie na chrbát v rámci hry, škrabkanie potkana, keď ho máte v rukách, vo výške svojej tváre a k tvári otočného bruškom, to všetko sú spôsoby, ako potkana naučiť podriadenosti a ako z neho spraviť maznáčika. :-)
Ak si zoberiete potkana z chovproduktu alebo od neovereného chovateľa, prípadne zachraňujete zvieratká od niekoho, kto sa o ne poriadne nestaral, musíte sa dopredu vyzbrojiť veľkou dávkou trpezlivosti a hlavne lásky a nehy, pretože neviete, č v minulosti potkanovi niekto neublížil alebo s ním zle zaobchádzal. V takýchto prípadoch potkan hryzie v snahe chrániť sa, pretože sa bojí.
Spolu sa rýchlejšie uvolnia aj v ľudskej spoločnosti :)
Somnou sa moja maznáčka naučila chodiť aj do roboty :)
Vhodné podmienky pre potkaníka?
Kúpa potkana je (tak ako pri mnohých iných zvieratkách) tou najmenšou finančnou položkou, ktorú budete musieť počas jeho života vynaložiť. Budete mu musieť kúpiť klietku, vybavenie do nej, krmivo, vitamínové doplnky... V prípade zdravotných problémov bude nutné ísť s potkanom k veterinárovi a zaplatiť mu potrebnú liečbu. Čo všetko je teda naozaj nutné?
Klietka - jedna z najdôležitejších súčastí života vášho potkana. Bude v nej tráviť 90% svojho života, preto jej výberu venujte dostatočnú pozornosť. Potkan rád šplhá, uprednostnite preto radšej klietku vyššiu, nie širokú a nízku. Dokonca aj samci radi šplhajú a keď im na to dáte príležitosť, budú vám vďační, že sa nemusia celé dni v klietke len nudiť. Klietky určené pre morčatá či králiky sú pre potkana krajne nevhodné. Rovnako je nutné uvedomiť si, že to maličké stvorenie, ktoré sa vám zmestí do dlane, bude v dospelosti niekoľkonásobne väčšie a bude potrebovať aj primerané prostredie. Myslieť sa oplatí tiež na starobu vášho potkana. Na toto obdobie jeho života sa mu nízka morčacia alebo králičia klietka bude hodiť.
Zariadenie klietky - je na vás, čo všetko potkanovi do klietky dáte. Nezabúdajte na to, že menej je niekedy viac, takže sa nesnažte mu klietku „prepchať“. Samozrejme, hamaky, police, preliezačky sú viac než vhodné a potrebné, ale nič netreba preháňať. Ak sa potkan nebude mať kde kvôli zariadeniu pohnúť, asi nebude veľmi šťastný.
Podstielka - popri klietke a jej zariadení je pre potkana rovnako dôležitá aj správna a vhodná podstielka. V nijakom prípade nepoužívajte seno, u väčšiny potkanov spôsobuje alergiu. Hobliny tiež nie sú vhodné všetky. Mali by byť bezprašné, dostatočne veľké (aby ich potkan nevdychoval) a nemali by byť z cédrového ani borovicového dreva. V prípade, že nechcete použiť hobliny, môžete skúsiť skartovaný novinový alebo kancelársky papier. Pri kancelárskom však pozor, je prašnejší ako novinový. Okrem hoblín a skartovaného papiera je dnes k dispozícii množstvo iných typov podstielok - napríklad Asan. Pri každom type podstielky dbajte na jednu dôležitú vec - pozor na chemikálie, ktoré by mohla obsahovať a ktoré by mohli vášmu potkanovi škodiť.
Čistenie klietky - kúpa klietky, jej zariadenie a zvolenie správnej podstielky nie je všetko. Potkan v klietke trávi väčšinu svojho života, spí v nej, žerie, ale robí v nej aj svoje biologické potreby. Tie samozrejme spôsobujú znečistenie podstielky a celej klietky. Zvyšky jedla, ako ovocie a zelenina, prípadne varené cestoviny či mäso, je potrebné odstrániť ihneď. Ak potkany robia svoju potrebu aj na police, utierajte ich vždy, keď vidíte, že sú znečistené. Frekvencia výmeny podstielky záleží na počte potkanov, ktoré máte v jednej klietke, a na tom, ako rýchlo ju zašpinia. Keď sa moč začne rozkladať, nepríjemným sprievodným javom je vznik čpavku, ktorý dráždi dýchacie cesty. Vy možno zápach necítite, ale potkan áno. Okrem toho znečistená podstielka pôsobí nepriaznivo aj na srsť a kožu potkana. Radšej čistite častejšie, aby ste sa vyhli prípadným respiračným alebo kožným problémom vášho potkana.
Strava -aby ste sa vyhli komplikáciám, ktoré sa spájajú s nevhodnou alebo nevyváženou stravou, dopredu si na trhu zistite, aké krmivá sa pre potkany vyrábajú. V dnešnej dobe už existuje veľa výrobcov krmív priamo pre potkany, stačí si vybrať. Problémy sa môžu objaviť tak pri nedostatku ako aj pri prebytku potravy, ale aj pri potrave, ktorá je nevhodná a nevyvážená.
Teplota prostredia - potkany sú na teplotu prostredia, v ktorom žijú, veľmi citliví. Nemajú radi ani príliš teplo ani príliš chladno. Najhoršie znášajú výkyvy teploty a prechod medzi letom a jeseňou a zimou a jarou, kedy je v bytoch spravidla chladno (buď sa už nekúri alebo sa ešte nekúri). Tak isto nemajú radi prievan, na to pozor hlavne pri klietke - mali by ste ju umiestniť tam, kde bude aspoň z dvoch strán chránená. Ideálna je pre nich izbová a vyššia teplota. Chráňte ich pred priamym slnkom, prievanom, aj zimou - v prípade potreby im prikúrte alebo dajte do klietky domčeky a dostatok materiálu na stavbu hniezda, do ktorého sa zavŕtajú a vyhrejú si ho. Zvýšenú pozornosť venujte hlavne tehotným a kojacim samiciam, potkanom po operácii, starým jedincom a samozrejme chorým. Ak budú vaše potkany v teplotne nevyhovujúcom prostredí, spôsobí im to zbytočné zdravotné problémy (prechladnutie, zápal pľúc, prehriatie zaťažujúce srdce...).
Ak si poriadíte potkaníka do klasickej klietky pre škrečky, nezabúdajte, že potkaník ešte narastie a že bude potrebovať aj väčší priestor na pohyb. Takúto klietku voľte len ako dočasné/prechodné bydlisko (napríklad keď váš miláčik s vami cestuje na dovolenky) .
Aký ma vlastne potkan pôvod?
Potkan (Rattus norvegicus) patrí do čeľade Myšovitých (Muridae), rad Hlodavce (Rodentia), trieda Cicavce (Mammalia), kmeň Stavovce (Chordata) a ríša Živočíchy (Animalia).
Poznávacím znakom potkana je jeho dlhý neochlpený chvost, ktorý je pri koreni mierne zosilnený a obvykle je kratší než samotné telo. Očká sú drobné, hlava je u samcov mohutná a u samičiek skôr špicatá. Uši sú na koncoch mierne špicaté, slabo osrstené a pri prehnutí nedosahujú k očiam. Okrem klasických uší, s ktorými sa stretávame u divokého potkana, sa u laboratórneho podarilo vyšľachtiť aj tzv. dumbo uši, ktoré rastú viac na bokoch hlavy a výzorom sa podobajú na slonie (odtiaľ názov „dumbo“). Do Európy sa dostal niekedy v priebehu 18. storočia pravdepodobne z Ázie, kde potkany dodnes voľne žijú. Svojou úžasnou rozmnožovanou schopnosťou a adaptabilnosťou na prostredie, ale aj tým, že je schopný zožrať takmer čokoľvek, postupne začal vytláčať svoju najbližšiu príbuznú, krysu obyčajnú (Rattus rattus), na ktorú sa veľmi podobá a je s ňou často zamieňaný (krysa je pritom chránený druh živočícha).
Variety podla typu tela a srsti
Variety potkana podla typu tela a srsti
- Standard – klasická stavba tela a typ srsti
- Dumbo – potkany s velkými ušami umiestenými po stranách hlavy, která je tiež plochejšia
- Manx (Tailless) – bezchvostý potkan
- Sphynx (Hairless/nunu) – bezsrstý potkan
- Patchwork – potkany, ktorým neustále narastá a vypadává srsť, drsná ako fúzy; miesta na ktorých vyrastá, sa menia
- Rex – zvlnená odstávajúca srsť
- Fuzz – jemná riedka srsť, fúziky sú kratšie a zakrútené
- Dwarf – trpazlík, tiež minipotkan
- Odd-eyed – každé oko má inú farbu
- Satin – rovná priliehavá srsť, je jemnejšia a má saténový lesk
- Harley – srsť je rovná, odstávajúca a javí sa dlhšia, kôli množstvu podsady je „plyšová“ a načechraná
- Velveteen – zvlnená srsť podobná ako doberman alebo vlk, ale je viac uhladená. S vekom zvieraťa sa srsť narovnáva
Varieta STANDARD
Varieta DUMBO
Varieta MANX (Tailless )
Varieta SPHYNX ( Hairless/ nunu )
Varieta PATCHWORK
Varieta REX
Varieta FUZZ
Varieta DWARF
Varieta ODD-EYED
Varieta SATIN
Varieta HARLEY
Varieta VELVETEEN
Variacie podla farby :)
Existujú štyri hlavné farebné línie:
- Americká modrá línia
- Ruská modrá línia
- Šampaň línia
- Béžová línia
Pri krížení potkanov s farbami z dvoch rôznych linií sa farby potomkov riedia či inak znehodnocujú; potom je veľmi obtiažne ich farbu pomenovať.
Tieto línie sa ďalej delia na jednotlivé farby, z ktorých najčastejšie sú:
- alba (albín) – nieje schopný vytvárať pigment, preto má bielu srsť a ružové oči
- aguti – prírodne divoké sfarbenie, hnedošedá až hnedočervená farba s tickingom srsti, čo sú čierne prúžky na každom chlpe; brucho je striebristé, oči čierne
- aguti blue (modrá agouti) – modrá farba s tickingom, brucho striebristo šedé, oči čierne
- amber – svetlo / zlatavo oranžová so strieborným tickingom, podsada je zafarbená do krémova, oči sú ružové
- beige – stredne béžová, brucho a nohy sú rovnakej farby, oči od tmavo červena alebo do čierna
- black – čierna srsť, čierne oči
- black, silvered – prostriebrená čierna
- blue, powder – šedá srsť, bez dalŠieho zafarbenia, oči čierne alebo ruby, labky a chvost s modrým pigmentom
- blue, american (english) – svetlejša lesklá modrá, bez dalšieho zafarbenia, vrátane bruška, čierne oči, labky, uši a chvost s modrým pigmentom
- blue, russian – tmavá šedá farba s kovovým leskom, oči sú čierne
- buff = byvolie – svetlobéžová, ruby oči
- champagner (šampanská) – svetlebéžová s ružovým leskom, pink oči, labky, chvost a uši so svetlým pigmentom
- chocolate – čokoládovo hnedá srsť, oči čierne, chvost, uši a labky s tmavým pigmentom
- cinnamon – skoricová, oči sú čierne alebo rubínové
- cinnamon pearl (perlová skoricová) – jednotlivé chlpy sú zafarbené rôznymi farbami, brucho je striebristo šedé, oči čierne
- fawn – zlato oranžová, ruby či dark ruby oči
- himalay (himálajske sfarbenie) – ako siamské, ale biely základ srsti; oči červené
- siam (siamské sfarbenie) – základ smotanová až krémová, oči červené, alebo čierne
- lila (orgován) – teplá hnedostrieborná farba, čierne alebo dark ruby oči
- topaz (topas) – zlato-oranžová farba, ruby či dark ruby oči
- pearl (perlová) – svetlo strieborná s modro-strieborným leskom, oči čierne; potkany tohoto sfarbenia alebo s génom pre toto sfarbenie sa medzi sebou nesmú krížiť, môže to viesť k smrti vrhu alebo jeho časti
- dove – holubia šedá, oči ruby alebo dark ruby
- mink (norok) – tmavá hnedošedá srsť s modrým zafarbením, hnedošedý pigment na labkách, chvoste a ušiach, oči čierne či dark ruby
- mock mink (havana) – farba ako mink, ale svetlejšia, oči čierne alebo ruby
- platin – platinová (striebristá) s nádýchom do modra, oči ruby alebo čierne
- black eyed white (BEW) – biely potkan s čiernymi očami, nejedná sa teda o albína
Alba
Aguti
Aguti blue
Amber
Beige
Black
Black silvered
Blue powder
Blue american
Blue russian
Buff
Champagne
Chocolate
Cinnamon
Cinnamon pearl
Fawn
Himalay
Siam
Lila
Topaz
Pearl
Dove
Mink
Mock mink
Platin
Black eyed white (bew)